Články z výletov Paragliding N.M.

Výlet August 2010

Aj keď ako obyčajne nám cestou z Bratislavy padala voda z neba, na parkovisku pri kempe v Greifenburgu už bolo pohodové počasíčko a tak sme si na pár hodín, kým sa rozvidní políhali do spacákov a trochu zrelaxovali.

Pre tých, čo sa radšej pozrú ako čítajú je video: http://vimeo.com/16376378

O ôsmej som šiel na recepciu, kde stará známa teta - inak stará nebola - vybavila prihlásenie a poslala nás na náš flek v rohu na konci kempu. Akurát sme stihli postaviť prístrešky, trochu pokonzumovať a už nás vyvážali taxikári. Tentoraz to bolo za 5 Euro a ako vždy, na štartovačke 5 euro na deň štartovné.
Termické podmienky skvelé, len nám fúkal bočný vietor z východu - zľava tak po kose, že po jednej poobede už bol sakramentský problém odštartovať, takže sa zvyšok bandy presunul vyššie, kde to bolo v pohode. Krásne dohľadnosť a veľmi pekné lietaničko. Že to dnes bolo naozaj dobré potvrdilo asi 10 závoďáčikov, ktoré asi o piatej dokončili FAI trojuholník cez 120km. Po lietaní k vode, kúpačka, opalba a nanuk. Večer karty a debata pri pivku.

V nedeľu bolo počasíčko tiež fajn, dokonca aj vietor ľahol tak sa lietalo koľko sa komu chcelo. Ale aby nebolo všetko dokonalé, Majo bol kontrolovať šišky na jednom parádnom smreku. Kým stihol dať padák dole prišli mu vypomôcť miestni záchranári - zavolala ich chatárka a za polhodiny zvešiavania si naučtovali 450,-Euro . Ešte že mal poistku, tak zacáluje UNION. Podvečer sme sa pozlietali a vyrazili smer Lienz, Silian, Kortina dam Peco do Pieve di Alpago. Cestou som zozbieral lietačov, čo si skrátili cestu preletom o nejakých 50km a údolka ich posadila na zem. Cesta trval dve a pol hodiny. Feliče, majiteľ kempu, skvelý chlapík nás nechal rozložiť ubytovanie a ako vždy pomohol, ponevadž bolo naozaj treba. Majo aby dostal padák dole rezal do šnúr jedna radosť a tak vyše 20 šnúr a pár dier na nábežke bola celkom fuška spraviť. Feliče nám dal zadara šnúry aj samolepku a tak som v pondelok doobeda dal padák zase dokopy. Oblačnosť sa robila nižšie ale nad hrebeň sa dalo dostať a výhľady ako vždy nádherné. Keďže mali Taliani majstrovstvá v parašutizme cez dolinu na Feltre bolo zakázané lietať ale inak to nemalo chybu. Ale zase sa muselo čosi udiať. Keď som prilietaval na pristávačku, bol tam rozhodený padák, ĺudia okolo ležiaceho chalana a práve prichádzala sanitka. Vyzeralo to dosť zle. Vladovi to pri pristáti klaplo a v kyve dopadol na zem. Cez chránič sice ale mal veľké bolesti na kostrči, bolel ho chrbát. Sanitka odfičala aj s Majom, ktorý šiel ako doprovod.

Celkom sme mali po nálade. Po troch hodinách nám volal Majo, že Vlado absolvoval kompletné vyšetrenia a je iba narazený, žiadne zlomeniny alebo vnútorné krvácanie a máme pre nich dojsť. Miro skočil do auta a za hodinu už boli naspať. vlado si doniesol hotový album snímkov, papiere s vyšetrením aj lieky. Bude v pohode, len tá bolesť ho chvíľu potrápi. A teraz najvačšia bomba. V špitáli od neho nechceli poistku, vraj to tu je bezplatné - a teraz si to porovnajte s Rakušákmi - alebo s kýmkoľvek. Takže až budem potrebovať poriadne vyšetrenie skočím do auta a v Pieve si ľahnem na pristávačku. Taliani mi vždy boli sympatickí ale toto ma dostalo.

Večer končil badmintonom, pivom, debatami a kartami. Obloha sa systematicky zaťahovala a v noci začalo pršať.
Utorok bol neletový a tak časť partie sa rozhodla urobiť výlet do Benátok, zvyšok kempoval a nakupoval zásoby jediva. Nakoniec sa poobede vyčasilo a spravil som vývoz. Chalani pozlietali, Paťo ako vždy bojoval o dušu a vydržal tam vyše hodiny. Chutili sme si večer na picu a Lubo vedel o jednej skvelej tak sme j šli nájsť. Po skoro hodine sme ju aj našli ale borci tam picujú až po siedmej. Keďže sa nám nechcelo čakať šli sme hľadať inú ale to sme nemali robiť. Vyše hodiny sme jazdili autom a picu sme našli až po siedmej. Bola skvelá - a my sme už boli hladní ako psi takže aj keby nebola nepoznali by sme to. Vonku zatiaľ začalo fest liať a pršalo ako divé aj keď sme dorazili do kempu.
Streda bola hodne oblačná ale postupne sa mraky dostali nad štart a my sme polietali. V kempe sme zostali v podstate sami keď nepočítame dvoch frantíkov. Ešte sme zostali túto noc prespať, počasie sa malo zase horšiť. Vlado odišiel po lietaní s Mirom na Slovensko doliečiť modriny.

Ráno o siedmej vyrazila kolona áut smer Lijak v Slovinsku. Dorazili sme do kempu na obed. Musím Mladovana - majiteľa kempu pochváliť ako to pekne zvelebuje. Dokonca je k dispozícii malý bazénik ale cena za noc je dost drsná a blíži sa desať euro. Ešte sme vybehli na kopec a zleteli ale to bolo všetko. Podvečer upršaný, takže to istila picéria Grad, v noci to nebolo lepšie.
A máme tu prvý totálne neletový deň, aspoň že sa dalo trochu bedmintonovať. Paťo s holkami šli k moru a dokonca sa stihli pred dažďom okúpať. Predpoveď na víkend vyzerá skvele tak to berieme ako odpočinkový deň.
V sobotu ráno vyrážame do Kobaridu, kde mám dohovorený vývoz. Autá prídu presne na desiatu a My frčíme na Stol. Termika funguje, len mraky sú nižšie ale lietanie parádne - dohľadnosť po fronte nádherná. Len Paťo si to skomplikuje keď sa nechá nasať do mraku a potom vypľuť v doline za Stolom. S odretými ušami dokĺže pod Polovnik a dostopuje. Všetci sa poschádzame a ideme do Tolminu na večeru a najlepšiu zmrzlinu akú som kedy jedol. Zase som si podchladil črevá ale stálo to zato. Presúvame sa do kempu pod Kobalou, kde za 5 Euro prenocujeme a konečne si poriadne zahráme mariáš.
Nedeľa, posledný deň výletu, krásne počasie tak balíme a ideme zase do Kobaridu a na Stol. Už sa nebudeme vracať ale budeme pokračovať cez Mangrt do Rakúska a domov. Oblačnosť sa tvorí nízko a smerom na Gemonu je jej príliš. Cesta na Kobalu je ale v pohode a tak sa lieta najviac okolo Kobaridu.

Až na Paťa pristávame všetci pred štvrtou. Vo vzduchu stále lietajú padáky ale my už vyrážame domov. V Bratislave sme pred polnocou a po jednej v noci už cestujú len samotári vo svojích autách na ďaleký sever a východ.

<- Späť na zoznam článkov