Až po viac ako dvoch mesiacoch od naplánovania prvého výletu sa umúdrilo počasie a my sme mohli sadnúť do tátoša a vyraziť.

 

 

Vládla skvelá nálada a na Rakúskej hranici sme si veselo pokecali s colníkom, ktorý mal takú starosť o našu bezpečnosť, že nás nechal zvážiť, zistil, že sme ťažší, poradil nám zapriahnuť vozík a za túto radu nám naúčtoval 210,-Euro, pričom nám poradil oveľa lepšiu cestu cez Maďarsko a Chorvatsko. Lepšia bola v tom, že bola dlhšia a hlavne pomalšia, takže sme sa až do deviatej hodiny ráno vytešovali v aute. Na Kovk sme dorazili v mierne unavenom stave ale hneď nás prebral čerstvý severný vietor o sile v nárazoch 15m/s, kto pozná Kovk vie, že je to južný kopec ako drvivá väčšina Slovinských kopcov.Pravdepodobne by som upadol do ťažkej depresie ale bol som tak unavený zo šoférovania, že som len ľahol do spacáku a zaspal na lúke ako dudok.


Keď som sa zobudil, pozerali na mňa štyria českí bratia, ktorí sa prevelice divili, že tu na Kovku takto fučí, keď sa na Lijaku lieta. (Ďakujeme Ti Kikimura.)
Skáčeme do auta a ideme na Lijak. Tam hejno padákov nad kopcom prevetrávalo komôrky. I keď to nebolo termické, bolo to svahové a my šťastní jak malé decko na ježiška. Pristávali sme do kempu a ubytovali sa tu na dve noci. jedna noc na osobu stojí 6,70Euro ale pokiaľ Vás je nad osem ľudí, máte zľavu a platíte 4,70 (je v tom aj turistická taxa.


Okrem nás tu stanovalo hodne poliakov a českých bratov. Vo vzduchu došlo k jednej kolízii - zrazil sa čech s polkou - kurzistkou, natrhol jej padák, našťastie pristáli bez problémov. Poľský bodyguard nekompromisne vymohol 50,-Euro odškodné za újmu na zdraví a padáku. Slniečko rozháňalo celú noc mraky a ráno už to bolo éňoňúňo.

Do dvanástej sme jedli, pili, hodovali, navštívili Novú Goricu, zistili, že tu banky cez víkend nerabotajú a zmenáreň je pre slovenskú korunu nevýhodná. Ešte že vymysleli euro a že sme pár týchto bankoviek mali. Benzín je tu stále o čosi lacnejší, presne ako životná úroveň, ktorá je o čosi vyššia. Potom už sme lietali v hejne padáčkárov, rogalistov a dokonca vetroňov (aj mi zamávali z Nimbusu). Preletovalo sa smerom na Kovk a ponad Goricu až k Taliansku ale tzv. semtam deka zabraňovala preskokom a len Tí šťastnejší predčasne nesadli . Zato v okolí štartu nosili aj hajzlové dvere a tak niektorí vytrvalci si urobili päťhodinovky. Dostupy 1600mnm a krásne výhľady na Julské Alpy. Dohľadnosť velice slušná. Večer som skočil pre Peťa, ktorý si zapreletoval, kvôli veľkej potrebe pristál na hrebeni ale kým vykonal čo musel zatiahla sa obloha, skončila termika a on musel sadnúť na orech (len prevelice zľahka). Keďže bol 30. apríl všade sa stavali máje, spievalo sa, hrala muzika a bolo veselo. Slovinci majú taký zvyk, že v noci pred prvým májom podpália všetko, čo horí a tak na Lijaku horeli jedna vatra väčšia ako druhá. My sme popíjalí zlatoroga laško pivo a kecali až do neskorých nočných hodín.

Ráno opäť parádne a tak sme vyčkávali dokým nespustia termiku. Českí priatelia odišli presondovať termiku na Kobale a poslali nám nádejnú správu, že to tam bude dobré. Nezaváhali sme, zbalili sa a fičali na Kobalu. Tu to bolo naozaj super. Ešte sme ani nevyšli na štartovačku a už som natáčal na kameru vyhodenú záložku. Moravský brat na Trend 2 zaujatý fotografovaním z výšky 1700mnm nepostrehol kolabs na padáku a kým fotil, padák sa mu tak roztočil, že nebolo iné ako vyhodiť kopuláč a sadnúť na 20 metrový dub na takej strmine, že sa mi tam zle pozeralo. Horská služba za mierny poplatok pílila porast až kým padák nebol na zemi. Pilot zliezol sám štýlom požiarnika na tyči ale prsty mal v ..., celé krvavé ako sa držal aby nerubnul dole. Na štarte fúkalo nárazovito ale dalo sa a vo vzduchu to bola paráda. Dostupy 2000mnm, stupáky do 5m/s, výhľady na zasnežený Krn a hory okolo, vo vzduchu rozptýlených cez 200 padáčikov. Urobiť prelet s návratom cez 30km nebol žiadny problém. Keď o 19 30 pristál ako posledný Maroš, narvali sme veci do auta a fujáz domov. Tentoraz cez Mangrt, kde žijú pohodoví colníci, ktorí sa z generácie na generáciu učia ako správne mávnuť autu aby neotravovalo a prášilo ďalej.
Domov sme dorazili v pohode a dobrej nálade, na druhý deň volal z Kobaly Pali Kolárov, že zase sa hádzala záložka.