Zátišie do ružova vyspatí na skvelom fleku za kempom sme naskákali do auta, ubytovali sa v AI piopi, najedli, napili, pozreli na pristávačku, nech noví vedia kam sa trafiť a fičali na kopec.

 

 


Tentoraz nás bolo sedem, z toho traja z takéhoto kopca ešte neleteli, takže mali celkom zovreté žalúdky. Ničmenej počasie bolo nádherné, žiadny bordel vo vzduchu, len vo výške okolo 1700mnm fúkal 3 metre severný vietor. A tá dohľadnosť na parádu.


Na štartovačke sa popásali kone - skoro ako v Bulharsku - a aj supíci sa semtam ukázali. Myslím, že ten deň sa skvele polietalo kto koľko chcel a novici boli zrazu profici. Unavení sme ani príliš neponocovali, len sme skonzumovali nejaké zásoby, vydezinfikovali vnútornosti moravskú pálenkú a stvrdli.

ZátišieĎalší deň a vlastne aj pondelok boli ako cez kopirák s tým, že pondelok bol už s veľmi peknou oblačnosťou a tak si človek polietal aj v tieni. Až sa divím ale žiadne problémy, núdzovky, hľadanie , bol to balzam na nervy. Teda až nato, že si kamoš pomýlil svoj mobil s mojim a neuspešne sa ho pokúsil odblokovať so svojim PINom, načež som bol bez telefonu ale v konečnom dôsledku som ušetril. Ozaj - a na picu sme šli do hotelu Willi - v Gemone sa v nedeľu nikde inde nenajete. Tam Vám bolo ľudí a majú tam aj jedného trochu smradľavého medveďa - asi stráži namiesto psa. Varia tam fajne, ceny v norme, pivo čapujú do keramiky, o čom sa pochvalne vyjadril znalec Edo a zmrzlina ja tiež OK.


Vraciame sa domov niečo po šiestej, o polnoci parkujem v Blave a o pol druhej et houm. Najbližšie mám v pláne Slovinský Stol. Zmena je život ale do Gemony sa ešte určite vrátim, je to tam fakt moc dobré. A pre tých čo sa učia lietať termiku priam geniálne. Inštruktor ich má ako na dlani a keďže tam takmer nikto iný nelieta, nemusí sa stresovať.
Vivat Gemona.