Ráno som sa zobudil pod mostom pri Soči a neveril vlastným očiam. Kde je to parádne počasie. Od Bovca sa ťahala oblačnosť dekovitá nepekná a nie a nie s tým prestať. Prišlo nás sem sumasumárum 21 letuchtivých nadržancov a toto vôbec nevyzeralo dobre. Do desiatej sme medzi ukusovaním chleba a klobásy debatovali o možnostiach až sme sa rozhodli pre istotu a ísť na Lijak. Rýchlejší moraváci naskákali do auta a už sa za nimi prášilo. My sme vyrazili za nimi ale cestou sme si to rozmysleli. Obloha sa predsa len začala vylepšovať a tak predsa len na Kobalu. Predpovedaná superlať to sice nebola ale lietanie prevelice pekné. Základne 1500mnm, všetky hory smerom na Bohinky v čele s Krnom boli v mrakoch ale termička prítulná a o štvorkové stupáky nebola až taká núdza. Chalani, ktorí tu boli prvýkrát sa aklimatizovali pri sopke a Zamrzljaku, my sme si s tandemistkou skočili pozrieť či náhodou neponosí hrebeň k Stolu. Nestalo sa tak, vrátili sme sa do Kobaridu a na pumpe sa votreli starému manželskému páru do ich luxusného combi BMW. Lubo veľmi rozumne neriskol hrebeň ale sa vrátil a otočil Kobalu a ešte raz Kobarid. Pumpa sa osvedčila ako výborné miesto na stopa.Večer sme popíjali a vykecávali pri vode. Prišla mi sms od moravákov, že na Lijaku skvele polietali.
Sobota bola s maličko vyššími dostupmi,maličko slabšou termikou ale väčšine sa páčilo lietanie viac ako v piatok. Nebolo veľa pilotov, pohodička a večer pizza four season, kde každá season bola vkusne oddelená špargľou. Kým sme pojedali dobroty a popíjali pivko, spustila sa búrka a pršalo jedna radosť. intenzívne a krátko - tak to má byť. Pod mostom ale bolo suchúčko a pri rieke to nemalo chybu. Trošku sme to s tým ponocovaním pretiahli.
Nedeľa ráno - sms od moravákov, že pršalo a že to vzdali a išli domov. No ráno to vôbec zle nevyzeralo. Teda na Kobale tej oblačnosti bolo až až ale prešli sme na Lijak a tam to bolo úplne v pohode. I keď niektorí flígri skočili do špatného intervalu a vyhnili jak jama na kompost ale poniektorí zase potočili stupáčiky a polietali do sýtosti. Ja s manželkou mojho starého kamaráta sme si prezreli zopár razy základňu, otočili rogalistickú štartovačku, stretli Luba, ktorý to prášil na Kovk, pofotili čo sa dalo a sadli na oficiálku. Postupne sa zozbierala celá banda a od Luba prišla sms, že sa vracal od Postojnej a sadol pri Kovku - pěkné pěkné. Tak som to strihol po dialnici, zobral cestou Luba, trpko plakal pri každej kasírbudke ale po sedem a pol hodine, tj. v pondelok jedna tridsať už stálo autíčko v záhrade. U nás sa cez víkend moc nepotočilo, tak to beriem ako vydarenú akciu.