V pondelok sme prvýkrát zaregistrovali možné výborné preletové počasie na synoptike ale bolo to ďaleko a človek už je skeptik na dobré počasie, hlavne po minulej sezóne. 22.4.05 to ale bolo na betón a tak sme zanechali majstra maliara v byte a ušli na Súču skusiť niečo odletieť. Zišlo sa nás 15, napriek silnému vetru na rovine tu bol veľmi priaznivý vetrík. Feri sa vyvaľoval v tráve ako chromý chrúst a že dnes asi ešte lietajú v Trenčíne Albatrosy. Trochu nám zmrzol úsmev na tvári ale reku zavoláme, uvidíme. Feri zavolal, ľahol na ruksak a reku že móžeme lietať kade chceme, Albatrosy dnes pre silný vietor nelietajú. Na letisku v nárazoch funí 15m/s. Nech si funí v Trenčíne koľko chce, tu je to zatiaľ super a tak som sa pustil aj so Silviou do obliekania. Feri kupodivu tiež. Ostatní vyvalení v tráve čakali čo bude v lufte. Bola jedna hodina a my sme práve oštartovali. Chvíľočku pod úrovňou štartu ale hneď to prišlo. Točili sme dvojmetrový stupáčik, ktorý postupne odhaľoval svoje silnejš ie ja v jadre o rýchlosti až 8,5m/s. Fero odštartoval hneď za nami ale z neznámeho dôvodu zostal pred kopcom a vychutnal si poriadne klapance pri nárazovom potermikovom vetri. My sme nad Trenčínom dotočili 2100mnm a na odtrimovanom krídle dofičali na druhý koniec údolia k Inovcu. Polia za Trenčínom spoľahlivo dali stupák, ktorý nás katapultoval cez hory k Bánovciam. Tu to bolo najťažšie. Až príliš kontrastná krajina so spústou políčok, lúčok, maličkých dediniek a stupáky netočiteľné alebo žiadne. Až v 800mnm sme sa chytili slamky a točili a točili a točili, niekedy za minutu len 20 metrov výšky ale ako sme sa prepracovali cez 1000mnm stupák zosilnel a dorazili sme ho do 1600mnm. kĺzali sme rovno k Topoľčanom a po ich východnej strane sme našli 4m/s a točili jedna radosť. Tu už ma začínal chytať optimizmus, ža doletíme Nitru. Videli sme Zobor aj cez hoy Mochovce s chladiacimi vežami. Nalepili sme sa na Tríbeč a viezli sa po náveternej strane vcelku v pohode. Pri Oponiciach sme našli ďalší pekný stupák a priamo nad Oponickým hradom točili 3m/s. Tu sme ale opustili stupák trošku skôr - nechcel som sa nechať zafúknuť cez Tríbeč - a táto chyba nám pripravila chybné rozhodnutie, ktoré ukončilo prelet. Mali sme asi 800mnm a strácali výšku. Pred nami bol nádherný kotol Zobora, ktorý by nám neuveriteľne uľahčil život ale ja som sa rozhodol skusiť letieť na Žirany a prilepiť sa na kopce nad nimi (padáčkárom známa Žibrica). Lenže výška išle dole príliš rýchlo a kým sme sa spamätali, hľadali sme si miesto na lúke pri Žiranoch. Letieť po hrebeni a skúsiť vybojovať kotol, možno by toto bol úplne iný článok. Hold učíme sa furt na vlastných chybách.
Bolo tu ticho,slniečko, decká hrali futbal a my sme sedeli na lavičke a vyjedali zásoby kým neprišiel Vladko a nehodil nás k Pištovi do Nitry. Posedeli sme, popilidomáce vínečko, obdivovali pekný dom ale bolo treba ísť pozrieť maliara, či nám neušiel do krčmy. Pišta nás hodil na vlak a o deviatej večer sme boli doma.
Cestou sme si potelefonovali ako to dopadlo na Súči. Za nami sa ešte vydal Roman Strecký a doletel do Noroviec pred Topoľčanmi, ostatní až po štvrtej poobede, keď sa vietor trochu utíšil. Ešte o piatej vytočil Pepe 2300mnm nad Trenčínom a odletel do Svinnej. Gošo si doletel domov do TN, Jeden Bratislavak odletel svojim smerom do Beckova a ostatní sa aspoň povozili na svahu. Bolo to moc pěkné a keď Kikimura pomôže, bude to ešte lepšie.