Články z výletov Paragliding N.M.

Výlet Tenerife 5. 12. - 12. 12. 2009

Proti minulým rokom sme tentoraz nevstávali o polnoci ale lietadlo letelo až o 11 hod. A hoďku meškalo, tým pádom sme dorazili na Tenerife až o štvrtej poobede (o piatej CET).
Aby to nemalo hladký priebeh tak autobus s nami čakal na letisku ďalšiu hodinu, pretože írsky intelektuál sa snažil narvať šesťmetrovú opachu do batožinového priestoru - vyzeralo to ako vychudnuté rogalo. My sme už mali veci tam, tak ich všetky vyhádzal a rval a rval až to tam narval - i keď sa dvere nedali celkom dovrieť. Nakoniec sme do hotela dorazili až o 18 hod a to bolo akurat aby sme sa stihli ubytovať a bleskem na večeru. Tu musím povedať, že sa náš hotel Columbus zopsul. Na izbe sme našli neupratanú kúpelňu, v jedálni pribudlo švábov a i keď varili dobre, tentoraz malo pár ľudí aj žalúdočné problémy.V jednom prípade to bola určite prežranosť ale tie ostatné z jedla.

Aby to ale bolo všetko v rovnováhe, tak počasie tento rok bolo najteplejšie a najslnečnejšie odkedý sem chodíme. More malo 23st a v tieni bolo až 28st. V nedeľu vyšlo nádherné lietanie. Šlo sa na Ifonche a polietal každý, problém bol skôr pristáť. Dohľadnosť vynikajúca, mráčky len malé buchtičky, nemalo to chybu. Teda až na adrenalin, ktorý si udelil Miro. Ten po klapanci okamžite vyhodil záložku. Pristál bez škrabnutia ale keďže sa tu konala súťaž, okamžite za ním vyštartovali policajti a sanitka. Až na stratený kontajner od záložky to dopadlo dobre.

Po lietaní kúpanie v mori a parádnych vlnách, ktoré mali bežne 2 metre a semtam aj štyri, čo už prestávala byť sranda. Tie sa ale r obili ďalej od brehu a tak kto nechcel riskovať život, nemusel.

Španieli súťažili do stredy. Štartovali z Taucho, čo je dobrá správa, pretože minulý rok bola štartovačka uzavretá. V druhej poovici týždňa už fúkalo dosť z východu a tak sa lietala Jama. Pekný terén, len nebolo kam letieť - tak maximálne to švihnúť po vetre na Taucho ale cesta späť nebola možná. Tu bola tiež jeden napínavý moment, keď český brat v rotore dostal klapanec, našťastie to padák tesne nad zemou rozchodil a chlápek bez úrazu pristál na kroch. Chudák nebol schopný sám z nich ani vyliezť, museli ho vytiahnuť kamarádi.
Vrchol hory Teide bolo vidieť praktický celý týždeň - až na posledný deň - a tak Tí čo šli alebo sa nechali vyviezť hore mali nádherný výhľad na súostrovie.
Konečne som našiel pláž, na ktorej som pred 15 timi rokmi s kamošom vylihoval za zvukov tamburín hašišákov, ktorí tu v jaskyniach žijú svoj sen o slobode. Je to tá pláž, kde pravidelne robia slávnosti splnu (fulmúnpárty). Vzal som tam rodinku a šlapali sme cez lávovú pušť hore dole dookola po skalnatom pobreží. Pláž sme mali na dohľad ale s deckami sa tych posledných 300 metrov nedalo dať - menšiu som mal na chrbte, ponevádž bol terén mierne horolezecký. Dá sa tam ísť druhou cestou ale to už sme potom neriešili. 2 hodiný na slnku driapať sa po skalách famílii stačilo a tak sme nakoniec plážovali v Las Americas.

V piatok poobede sa zatiahlo a dokonca spadlo pár kvapiek. V sobotu sme poobede odlietali a tak už len málokto šiel do vody. Lietadlo tentoraz nemeškalo, trochu nás potrápili s batožinou ale všetko sme nakoniec dostali a o po jednej v noci už väčšina zaliezla doma do postele.
V nedeľu vraj bolo parádne lietanie na Súči pri -1st.

<- Späť na zoznam článkov