Články z výletov Paragliding N.M.

Výlet po Europe 29. 7. - 11. 8. 2006

"Po osmistech metrech jeďte vpravo, sjeďte z dálnice" - tak to sme mali za sebou prvých 700 kilometrov a navigátor nás poslal skratkou do Belluna.

                                   

Viac fotiek z výletu je v galérii.

Maličko sme poblúdili, ale ochotní policajti nám radi ukázali cestu. Zato sme im fúkli do meráku a dostali pochvalu. Edo by ale určite pochvalu nedostal, ten už vytrúbil n-té pivo a čúracie prestávky boli až príliš husto. Let Domotali sme sa až k Pieve d Alpago a tu hľadali kemp. Taliansko je Taliansko aj s jeho značením. Nakoniec sme ho našli pokope s pristávačkou ale bola to drina. Najjednoduchšia cesta je v Pieve hore do kopca až na T križovatku. Naľavo sa idedo kopca (štart), napravo z kopca a tak sa dajte napravo a až dovtedy, kým na pravej strane neuvidite tabuľu s označenim kempu. Hodí Vás to z po pár metroch z asfaltky, ďalšia značka opäť doprava a po 500 metroch ste doma. Už bolo svetlo keď sme sa dotrepali ale bleskem sme rozbalili spacáky a v lese pospali.
Ráno sa na oblohe rozťahovali nejaké altostraty ale zlepšovalo sa to. Na pristávačke majú pekný domček s pípou, obchodíkom s parasuvenírmi a parádne toalety. Už po desiatej začali pristávať žiaci miestnej školy a tak sme sa napapali, zbalili a šli hľadať štartovačku. Našťastie jeden miestny flíger sa potreboval dostať hore a tak ukazoval cestu. Od parkoviska je to 100 metrov na štartovačku.

Neveľká, tak pre 2 padáky, trošku strmšia ale pohoda. Čakali sme na rozpadnutie posledných zvyškov oblačnosti a mohlo sa lietať. Hory sú tu fantastické. Len čo vytočíte nad hrebeň, máte nádherný výhľad na Dolomity. Hrebeň štartu je trávnatý ale už ďalší naľavo je skala, takže stupáky patrične silné. Ničmenej lietanie parádne, pohodové, každý si prišiel na svoje a sadalo sa až sa chcelo. Podvečer sa robil druhý vývoz a niektorí si to ešte vystúpali pod mrak. Neďaleké jazero nás zo vzduchu tak zlákalo, že sme sa šli vykúpať. Nakoniec to bolo hlavne brodenie v blate, pretože celý breh je ako po odlive. V kempíku sa popilo, pokecalo ale moc dlho nám to nevydržalo. Pospali sme ako dudky.Jó a ešte som zabudol, že nám nejáký mafián ukradol z auta foťak, kým sme si užívali vo vzduchu - auto bolo samozrejme zamknuté.

Niečo mi kvaplo na tvár. Pozriem po vtákovi ale nikde nič. Zato fúka vietor a nad nami ťažké mraky, z ktorých semtam vypadáva voda. Tak to neni gut. Bleskem sa rozhodujem pokračovať ďalej. Balíme kufre a opúšťame Belluno.

LetCesta po dialnici parádne odsýpa, prehánky zostávajú na horách a na auto nám pečie slnko. Celkom slušná zaberačka v tom horku. Ničmenej o polpiatej poobede, totálne vysušení sa vrháme do mora na pláži v Monacu. Ako sa už stalo zvykom, chvíľu nám trvalo kým sme ju našli. Kúpanie a relax. Pomaly zavrhujeme zletieť Monaco ale len čo o šiestej pristál padáčkar, vyrážame hľadať štart. Samozrejme sme zablúdili a keby Lubo neoslovil chlápka pri ceste, asi by sme to definitivne zabalili - bol to asi štvrtý v poradí. Ten sadol do svojho auta a zaviedol nás rovno tam. No nie su tí Monačania skvelí? Len pre budúcnosť, na štart sa dostanete tak, že idete na dedinku Turbie a len čo vojdete do nej, na prvej odbočke to strihnete doprava "vracákom" do kopca a idete stale rovno až ku Golfklubu, popri ňom zase rovno, pokiaľ je nejaka odočka, tak vy sa držíte doprava. Až uplne nakonci, to už vidíte pomaly štart, odbočíte vľavo a po 100 metroch parkujete. Štartovačka je v monackom štýle, parádny koberec, parádny výhľad. Len to fúkal slabúčko od chrbta a tak sa pre let rozhoduje len časť partie. Pár pokazených štartov ale poodlieta sa a na prázdnej pláži čakáme na auto.Je desať hodín večer a my pokračujeme do Španielska.



Ani neviem ako sme sa do Španielska dostali, len zrazu nápisy už nie sú vo Francúzštine. Bol to celko záhul. Máme za sebou 2000 kilometrov a pár kilákov pred nami je Andorra. Prepletáme sa Pyrenejami, klučkujeme ako zajáce a niečo po ôsmej hodine stojíme na hraniciach. Andorský policajt čekuje naše doklady, toť vše. Kúsek ďalej sa už zosupermarketieva. Pumpičky majú dízel za 0,89,-Eura a obchody ceny ako u nás, ba i levnejší. Nakupujeme kopce jedla a piva, že to neni kam dať a vraciame sa do Španielska. Na Španielskej strane sú zvedaví, či nemáme alkohol alebo cigarety - musí to tu pekne fičať s pašovaním.

Posledná polhodinka a dohrkali sme sa na pristávačku v Oganyi. Prvý dojem je, že ste v nejakej vyprahlej horúcej diere, kopec nič extra a štartovačka s 200 metrovým prevýšením. Nato si je treba ľahnúť a poriadne sa vyspať. Našli sme tieň a zalomili.
Začali lietať žiaci a kupodivu ich to nosí už o 10. hodine. Dostali sme info, že je tu blízko slušný kemp, tak sa sťahujeme. Kemp je viac než slušný. Trávička, košaté stromy a bazén - nádherný bazénik s kryštálovou chlórovanou vodičkou, okolo anglický trávnik, nemám slov. A to nám oznámil kempár, že za noc to bude 6,-Euro.

Je pol druhej a sme na štartovačke. Poriadne prachovo kamenitej, tak pre 3 padáky. Vietor pofukuje okolo 5 metrov, niet načo čakať. Obavy či nevyhnijeme boli viac než zbytočné. Po štarte vrtulníkový vykop priamo nad štart a do piatich minút ste boli o 1000 metrov vyššie, či ste chceli alebo nie. Mal som si zobrať hajzlové dvere, vyšlo by to nastejno. Tu lietalo všetko. Len čo sme boli hore a odkryli sa výhľady, človek si to nejak v hlave všetko prebral, bolo jasné, že tu sa nám bude páčiť. Poskákali sme po hrebienkoch - fúkalo to zo severu ale Organya je magic takže no problem. Len tie prelety mali hranice jasne vyznačené. Dopredu to nešlo kvôli údolke jak prasa, napravo max 10km proti vetru a rotorom, naľavo takisto padanie v -5 metrov. Nakoniec tento kopec je tu na iný spôsob lietanie. Ako si tak poletujem, vidím 2 padáky ako letia tesne vedľa seba. Dizajn U-TURN, tak to vyzerá na akráčov. Netrvalo dlho a začali fest blbnúť. Špirály na dotyk s vrchlíkmi, vrtulník jeden a druhý v v špirále okolo, saty a podobné parádičky s infinity tumbling ako extra prídavok. Hovorím si, Tí su nejakí moc dobrí a no a oni to boli Felix Rodriguez so Seiko, šantil tam aj jeho brácho Raul, bola aj teta Bárbí, vlastne tam boli úplne celá špička. Blbli tam asi 5 hodín nonstop - vysvahovať horu, odlet od kopca a jeb jeb jeb na úrovni štartu ku kopcu a zase hore. Poviem Vám ťažký chlebíček. Už by som bol 5 krát pogrcaný. Chrápali s nami v kempe, vytáčali s nami stupáky a samozrejme sa aj fotili. Veď kde našinec stretne akráča. Maximálne sandokana.

Naše lietanie sa týmto zmenilo na čumenie. sedeli sme pod padákom 1000metrov nad štartom a pozerali čo tá banda vyvádza. No a jednodňová bilancia vyšla nasledovne. Celkove vyhodili 3 záložky, pričom Raul so svojou záložkou typu krídlo pristál rovno na štarte, tam si odopol použitú, dostal druhú a odštartoval. Vlastne ho to vôbec nezdržalo. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, od pol tretej bol nezvestný Jirko. Bolo sedem hodín a ešte po ňom nebolo ani slychu. Hľadali sme ho aj zo vzduchu ale nikde ani stopy. Nebolo inej možnosti len požiadať o pomoc. Miestny paraboss zavolal o pomoc a štartoval vrtulník. Boli sme už celkom s nervami v kýbli, keď niekto zareval "tam je, idee!" Fakt to bol on - teda moc sa na seba nepodobal. Bol uplne vyčerpaný, jeho dlhé kštice mu vláli na všetky strany. Točiť film, tak móže hrať nasraného Geronyma. Vydrúlal flašu vody a spustil - to sme už odvolali ten vrtulník - točil termiku a dostal sa za kopec, v silnom vetre to nepretlačil a po nejakých tých akroprvkoch pristál za hrebeňom na lúke s padákom na strome. Natrhol nábežku a nechcel riskovať ďalší let, tak sa rozhodol zošlapať tú horu rovno dole. Kto tam bol, tak mu dojde, čo Jirko zišiel.Nemal vodu ani mobil, cestou si polhoďky zdriemol ale zošlapal to.
Tak to na jeden deň aj bárkoľko. Ďalšie 2 dni sa niesli v podobnom duchu lietania. Aby sme nejako spestrili monotónne akráčovanie našim priateľom, peter Tábora odštartoval s namotanou riadiačkou a lízol zadkom o meter vysoké napetie. To ste mali vidieť Felixa, ako sa chytil za hlavu. Na taký adrenalín ešte nedozreli. Po dobrom lietaní parádne kúpanie, pivko, andorská strava a kecanie do úplného vyčerpania.



LetLetTretí deň bolo treba zmeniť lokál. Zbehol som do mesta na internet. Majú ho tu zadarmiko v Asuntament od 8 hod - 15 hod (nejaký mestský úrad, napísal som to ako sa to číta). Predpoveď je severný vietor, čo na Castejon nevyzerá ale skúsime, uvidíme. Pobalili sme sakypaky, v Andorre nakúpili ďalšie papu a cez hory do Castejonu. Je to asi 150km ale cez kopečky pekná štreka. Dorazili sme tam až večer. Čakala nás správa, že 3 dni to bude neletové, tak sme aspoň prespali.
Na druhý deň sme urobili obhliadku mesta a mrkli do paraobchodov. Tu jeden miestny podnikateľ ponúkol odvoz na iný terén - Luchon, vraj sa tam lieta. Podrobne sme si vypočuli jeho ponuku, zistili ako sa tam dá dostať a sadli do áut.

Luchon je na severnej strane Pyrenejí, už vo Francúzsku a pripomína skôr Alpské stredisko. Na kopec vedie lanovka - kabínková a výhľad je unikátny. Hore fúkalo 3 - 5 metrov na štart a i keď o termiku sa príliš nezavadilo, polietať sa dalo. Dole v meste sme pozreli paraobchod ale ceny dosť brutálne. Poviem to na rovinu, Španielsko je skvelé a pritom lacné. Frantíci sú jazykoví analfabeti a predražení ako sviňa. A Tí turisti im to furt žerú.



LetVyrážame na dialnicu smer Duna du Pyla. Je to nejakých 350km, vlastne dokopy to je 3000km. Prichádzame pred polnocou, diskotéka v plnom prúde ale inak všade mrtvo, tak sa ubytujeme v lesíku pri jednej z piesočných dún. Ráno slnečné, teplučké. Chalani sa boli pozrieť ešte v noci na dunu a o pol jednej v noci videli pri mesiaci svahovať padáky. Skúšame sa ubytovať v kempe ale nie je šanca. Všetko natrieskané na prasknutie. Vraj sme si mali rezervovať v Apríli. Nakupujeme a sťahujeme sa povedľa kempov na štartovačku. Tu vládne privát zone a ťažký biznis s tandemovými padákmi. "Tu neštartujte, pretože nie ste z nášho kempu" - to je klasická fráza. Lietame, blbneme ale stále na nás niekto vrieska, že sme mu narušili jeho majetok. Nech idú do prdele. Druhý deň štartujeme inde a dá sa. Vietor je dosť silný ale lieta sa. Eda zafúkne v dýze cez Dunu a skončí na Pínii (borovica s obrovskými šiškami - fakt obrovskými). Na vešer sa banda super vyblbne a poslední prichádzajú po pol desiatej. Našli sme si svoje miesto a lietame na starých handrách aby sme šetrili tie naše nové. Kempovanie na divoko má aj svoje výhody. Ušetríte za deň cez 10,-Euro a sprchy samozrejme využijete tiež, takže je to plusový biznis. Potraviny sú samozrejme drahé ale dá sa. Tretí deň by už aj hádam stačilo. Piesok máme všade, treba nechať Dunu aj druhým. Keď to tak spočítam, padáky dostali riadne zabrať, je tu draho, je tu buzerácia, všetko obsadené, nejak je tých 3000km moc veľká vzdialenosť a tak nabudúce na Dunu asi nepôjdem.Jó, a Jirkovi zmizol foťák.



Na preplnenej ceste sa pomaly vlečieme na dialnicu. Vôbec Tie francúzske dialnice, to je papaníčko. Čuchty čvachty, 50,-Euro preč. Sú súkromné a ako také musia zarábať. A zarábajú - to mi verte. Oni Taliani sú neni o moc lepší, na záver bude štatistika nákladov. Tak to teda valíme na východný koniec Francúzska do Annecy. Je to ďalších 800km, našťastie po rýchlej ceste.Let Dorazíme nad ránom a prespávame na pláži pri kempe. Otvárajú až o 8 hod. Aj tak nám je to prt platné, pretože kemp je plný. Na štvrtý pokus sa dostaneme do kempu L Horizon - 11km od Annecy, ktorý je volný a je presne tam, kde ho potrebujeme. Pri pristávačke. Odtiaľto je jednoduché sa dostať či na jednu alebo druhú štartovačku. V kempe sú mapky aj s infom, takže podrobný popis vypúšťam.



Počasie nádherné, okolo obeda je lepsia nižšia štartovačka pri l foret aventure, neskôr už perfektne funguje vyššia štartovačka, kde je ruch ako v úli, stále niekto vylieta, poväčšinou tandemisti, je ich tu ako much, teda včiel, pretože makajú jedna radosť. Lietanie je jednoduché, nosivé, o stupáky nie je núdza, len údolka spomaluje postup, kvôli nej sa vlastne z nižšej štartovačky nedá lietať, idete priamo do rotora. A my lietame, potom obhliadka supermarketov, prechádzka Annecy, to keď hľadám policajtov aby som oznamil zmiznutie kamery. V kempe je pohodička za 6 Euro na noc, čo v hlavnej sezóne nie je zlé. Posledné padáky pristávajú o pol desiatej. Nedivím sa, že to tu tak funguje, je to nádherne situovaná dolina s jazerom, ohraničená horami, takže bordel počasie sa sem tak ľahko nedostane. Až na 11. augusta je zlá predpoveď a tak desiateho večer po návšteve internetu - mimochodom v turist info je k dispozícii za 5,-Euro na pol hodiny (dosť trapné na dnešnú dobu), balíme fidlátka a vyrážame domov. Konečne sa nedá lietať. Cestou prší a fúka silný vietor. Keď som porozvážal bandu, na tachometri som mal 5300km.

<- Späť na zoznam článkov