Články z výletov Paragliding N.M.

Slovinsko 1. 9. - 3. 9. 2006

Komu sa nepáči ležať na kameňoch, môže na mokrej tráve. Máme demokraciu." a tak sme o poltretej zaľahli pri Soči a bleskovo pospali. Ešte sme stihli nabrať optimizmus - Vyzerá to dobre, hviezdy svietia na jasnej oblohe, vietor žiadny a tá parádna rosa.

 

Ráno bolo jasné, že zostaneme na Kobale. Nakotili sme sa do plna, pobalili sakypaky a pomaly štrikovali serpentinami na kopec. Tu štartovačku nebolo ani vidieť, pretože na nej bolo rozložených dobrých 80 maďarských padákov, plus nejakí Tí inostranci. Kto si chcel polietať, musel do toho skočiť s otvoreným oknom o štvrťnadve, od severu sa nasúvala stratokumulová oblačnosť a netrvalo dlho, o tretej už bola deka. Tí šťastnejší stihli odletieť Kobarid a späť, inak to bolo lokálne lietanie na Zamrzljaku. Robím ešte jeden vývoz a na večer sa presúvame do kempu pod Lijakom. Tu sa stretávame so zvyškom bandy. Je nás cez 20, Martin má narodeniny, takže sa oslavuje. Vôbec som netušil, kolko rôznych druhov chlastu sa zobralo. Popilo sa, pokecalo a o polnoci už vytvrdol aj posledný člen výpravy.

Ráno nádherné počasie, okolo auta pekne nagrcané. V dobrej nálade som skočil do auta pre kameru aby som to natočil a tu oslávenec Martin hádže smutné oči, že nevie ako sa to mohlo stať ale poblul mi sedačky.

Na ráno sa má človek poriadne najesť, tak sme šli podľa tohto hesla okrem tých, čo mali inú robotu. Tibik s Tomášom si dali na rozcvičku ranný zlet ale o druhej už sa lietalo. Bola to klasika s trošku silnejším protivetrom pri návrate po hrebeni na štart. Urobil sa ešte druhý vývoz a už sa bolo treba tešiť na picu. Keď som zaparkoval v kempe, prišla mi sms, že niekto je v poriadku ale padak má na strome. Stano zakotvil, vraj 100 metrov od štartu na štvormetrovom starom strome. Tak to je pohodička, nech si požičia pilku a zletí to dolu. Za polhodiny cez vysielačku nič nové, vraj to dole nedá, potrebuje pomoc. Chytajú ma zlé tušáky. So Stanom 2 sme dorazili na štart a Stano 1 nás viedol k padáku. Nejak sme ho nemohli nájsť. Nakoniec som zareval na svahujúcich českých bratov: " ten červenej? Gradient? Jóó ten je táámdle!" Neviem kolko glajdov tu viselo ale našli sme ho s ich pomocou. Že to bolo ďaleko je jasné. Ten strom bola celá rodinka desaťmetrových zdravých listnáčov. Pílili sme, ťahali, motali a so zapadajúcim slnkom viezli padák v aute do kempu. Partia už nevydržala čakať a vyrazila pešo do reštiky. Dali sme si 2 pivká, picu a nálada sa dostala do normálu. V kempe sa už konal iba spánok. Od západu sa čosi naťahovalo ale nejak mi to bolo fuk.

Nedeľa pohoda. Nad hlavou ľahká deka ale zlepšovalo sa to a na obed sa to potrhalo úplne. Vietor od západu ešte zosilnel ale lietanie pohoda. Zase som robil druhý vývoz, to už nosili aj hajzlové dvere a všetci si polietali kolko chceli. Tibor to pustil k Ajdovščine. Vyzdvihli sme ho cestou. Tentoraz sme šli po dialnici na Ljubljanu. Tých áut čo tam bolo. Zaplať pánboh to nikto neskomplikoval havárkou.

<- Späť na zoznam článkov