Články z výletov Paragliding N.M.

Talianska Gemona 21.9. - 24. 9. 2006

"Skoro stále po dialnici, žiadne prekonávanie hôr, rychlovka a bližšie ako Kobala. Ešte som zvedavý aké tu bude lietanie."

         

Takto sme rozmýšlali v spacáku tesne pred zalomením o tretej nad ránom. V slušnom kempe AI PIOPI za 5Euro na noc - zľava pre väčšiu bandu - sme sa zobudili do pekného ale pekelne veterného rána. Prezident nás ale ubezpečil, že je normálka keď Vám v noci odnesie stan, na polietanie to nemá vplyv. Proste obyčajná katabázička. A mal pravdu ten človek. O 10 tej vietor ustal, o 11 tej sme pozreli pristávačku a o 12 tej sme už skákali do pekného teplého vetríka. Orly už mali natočené a niekde odleteli na obed. Vôbec je to tu s nimi fajn. Prídete na štart a keď sa dotrepe posledný padáčkar, začnú lietať rovno pred štartom a pomaly, lenivo krúžiť nad Vami akoby chceli ukázať, že to tu je a zdržovanie je len na vlastnú škodu ( neskôr sme sa dozvedeli, že Orly sú vlastne Supy, v Gemone ich chovajú a púšťajú na slobodu za účelom zvýšenia počtu termických plachtičov na kilometer štvorcový - poznámka autora). Tak sme sa teda nezdržovali a polietali. Zadný hrebeň, ktorý sa ťahá až ku Kobaridu - s "jednou pauzou" - bol v oblakoch a tak sa skúšalo polietať vpredu na rovinách. Kto hnil, vracal sa k spoľahlivému hrebeňu štartovačky a znova dobil baterky. Šoféri posadali na štarte a zviezli autá, ostatní na pristávačke, jó a Edo v kukurici - zase sa kochal a zabudol pozrieť pod seba.

Trošku sa vrátim k ceste na kopec. Taliani zrejme nepočítali s tým, že sa budú vyrábať autá väčšie ako fiat 600 a tak cestu hore vyzdobili serpentínami, kde musíte v zátačke cúvať ak chcete jet dál. Inak je ale cesta asfaltovka a výjazd sa dá zmáknuť za 40 minút - Tibík to dal v sobotu za 20 ale to už bolo na kvalifikáciu do Paríž - Dakar - nie je nad služobné auto.

Večer sa robila párty s voľným programom. Keďže sa nás nakoniec zišlo 27, nikto z okolitých karavanov neprotestoval. Aspoň nie priamo, ráno kempár naznačil, že by sme mohli byť tichší.

Let Druhý deň sa opakoval s tým, že deka sa natiahla až nad štartovačku a postupovala nad rovinu, čo zoslabilo termiku ale našli sa pekné okná, kedy sa dalo vyblázniť. Nejaké to nasatie do mraku sa tiež konalo. Kaučo sa ale lokálnym lietanim nezaťažoval a oklukou cez predhorie na JV sa nalepil na hrebeň Stolu a pozrel Kobarid. Totálna deka mu zabránila vrátiť sa do Gemony a sadol v Pradielis na konci hrebeňa Stol. Šoféri opäť posadali na štarte a tak sa nemuseli trepať hore. Keďže dochádzal alkohol, výhodne sa nakúpil v Spare a Brixe. Inak Pica za 5 Euro, točené pivo 3,2Euro. Jasné, že sa večer oslavovalo. Obloha sa ale zaťahovala a tak sme zháňali internet. ten sme nakoniec nezohnali, bo buď nefungoval alebo sme neboli hostia hotelu Willi*** alebo bol zavretý na zámok, ponevádž Taliani tak dlho neinternetujú.

Joj ale tá sobota vyzerala hodne zadekovane. Debatovalo sa, mudrovalo a nakoniec hlasovalo. Väčšina chcela ísť na kopec za riekou, kde to vyzeralo lepšie, Lijak niekedy nabudúce. Pekne sa vyčasovalo a kolona áut začala stúpať na sant neviemčo. Celú cestu som si spieval pesničku od Petra Naďa To bol zase nápad. Spolujazdci sa radšej nepozerali z okna a já prosil kadekoho aby neposlal oproti auto, pretože by sme tu museli zostať, ponevádž vyhnúť sa nebola šanca. Dorazili sme hore na parádnu lúčku s lavičkami, štartovačkou a hejnom Orlov. Šoféri nenechali nič na náhodu a sadli na štarte, Letvšetci sme sa zhodli, že každý ďalší výjazd by zbytočne zaťažil nervovú sústavu.

Výjazd ale aspoň u mňa a mojej tandemistky vyvážilo točenie s tými krídlatými opachami a dokonca sme to natočili, čož znamená, že v zime bude načo pozerať. Zvyšok bandy pristával pri rieke alebo na lúke za kempom. Vlastne sme sprevádzkovali novú pristávačku, Tá oficiálna kukuričná bola 3km ďaleko. Kaučo so Smejom leteli zase na Stol a aj sa vrátili, čímž si dobili česť a slávu. Večer sa hodovalo a pozerali filmy. Stiahli sa fotky z foťákov a pripravovali sa na napalovanie. Moderná doba, ešte ste neni z výletu doma a už si nesiete komplet materiálek na DVD.

Nedeľa bola slnečná i keď citelne chladnejšia. Odpovedala tomu aj termika vlufte. Bola trošku rozbitá a fúkal V vietor, čo väčšine komplikovalo postup na hrebeň Stolu. Vlastne sa o to pokúsili len Kaučo a prezident ale mali smolu a vyhnili v Pradielis. Kaučo to tam už poznal a tak dostopovali bez problémov. Ostatným to viac alebo menej klapalo a tak oživovalo už viacmenej stereotypné lietanie. Asi najviac to klaplo Ďurimu v kotlíku. Prizemlil sa na strmom svahu a lakťom neúspešne zaskoboval. Vyšiel hore po svojich, my sme mu vyvliekli výbavu. V Gemone mu presvietili ruku a našli rozbitý kĺb. Zafixovali to a LetĎuri si to šinul rovno do Bystrickej nemocnice. Ešte že bol posledný deň. Inak to bolo pekné polietanie a nato, že už bola druhý deň jeseň hotová rozkoš.

Tak sme teda z kempu vypadli o pol siedmej večer a v pondelok ráno o druhej už bystričania vyrážali z Nového Mesta.
Záverom chcem poďakovať prezidentovi, že nám tak pekne poukazoval terén v Gemone a Gwen Steffani, že vydržala spievať celú cestu aj napriek tomu, že to už liezlo kdekomu na nervy.

A jedna rada: ak na Vás niekto reve keď ste ožratý, zarevte mu naspäť "O čo Ti ide!!!" kým dotyčný príde na odpoveď , vy vytriezviete a môžete sa s nim kultivovane podebatovať.

<- Späť na zoznam článkov