Články z výletov Paragliding N.M.

Rakúsko Slovinské naháňanie počasia 31. 5. - 2. 6. 2008

Nikdy som tu predtým nebol a predsa to tu poznám. Vďaka za Google ért.

   

To naše presúvanie je čím ďalej tým rýchlejšie. Žiadne hraničné kontroly, vybehnete na dialnicu z nového Mesta a zídete z nej len na posledných pár kilometrov. Za 6 a pol hodiny sme dorazili ku pristávačke v Greifenburku. Bolo pred treťou ráno. Pred ôsmou už naskakovali búrkače, dolina jasná, nuž niečo nebolo v poriadku. Prišlo nás sem 19. Braňo tu pred pár týždňami uletel parádne prelety ale dnes to vyzeralo skôr na náhradný program. Vydržal som čakať do pol jedenástej. Treba zachrániť čo sa dá, podľa predpovede mal byť Lijak celkom v pohode, tak som zbalil bandu a vyrazili sme do Slovinska. Braňo s chalanmi zostali. Len čo sme prešli hory do Talianska, bolo jasné, že takto pekné počasie nevyzerá. Všade kongesťáky, deka, proste hrúza - zlatý Grajfáč, tam bolo vidieť aspoň modrú oblohu. Jednu chvíľu som spanikáril či už sme neprešvihli výpadovku na Goricu a zastavil aby sme čekli polohu na mape. Tu mi búcha na okno Jano a že či si mal vziať lístok pri tej rampe čo nás púšťala na Taliansku dialnicu. Vraj prešiel bez, bol tesne za nami. Ty jo, tak toto ešte chýbalo. Ničmenej ako vošiel tak vyšiel, nalepený na náš kufor. Na každý pád to nedoporučujem.

Lijak zatiahnutý, semtam niečo vypadlo. Chalani chceli na štart, veď pár padákov to zlietalo. Niekoľko hodín čakania a zbalili sme to. Nie všetci. Keď som odchádzal ešte zvyšok partie čakal na štarte. Bolo pol šiestej a semtam mrholilo. Lijak tentoraz parádne sklamal. Jediná šanca bola vyraziť pod Kobalu - v Tolmine skontrolovať predpoveď a rozhodnúť či zostať v Slovinsku, vrátiť sa do Rakúska alebo domov - ufff.

Keď sme prišli do Tolminu, vo vzduchu bolo zo 5 padákov a lietali - oblačnosť v úrovni štartu Kobaly ale mraky sa občas rozostúpili a hneď spoza nich vyletel ďalší. Mimochodom pod tou dekou ich to nosilo do pol deviatej. V podzemí centra Tolminu sme našli klub, kde trénovali slovinski trešmetalisti, takže som mal problem v tom rachote naťukať správne webovú adresu ale zistili sme čo sme mali a šli na picu. Bolo pol ôsmej keď mi volal Maroš, že práve zleteli Lijak a zostanú v kempe. Zajtra by tam polietali - predpoveď mala byť OK tak zostanú. My sme po dobrej pice a pivku dorazili do kempíku a hodili odpočinok. Mali sme toho v nohách - teda v kolesách až až. Ráno o pol šiestej mi prišla sms od Braňa. Vraj sa to tam urobilo po tretej hodine a predsa polietali. Čert aby to vzal. Zbytočne sme sa trepali kadetade. Podľa predpovede to má byť dnes lepšie ale zo skúsenosti som vedel, že je obrovské riziko ísť na Stol, veď včera bola základňa na úrovni štartu Kobaly a hlásia búrkovú aktivitu. Ráno bolo najprv oblačné ale už o ôsmej nádherne jasno a tak chalani váhali, či stojí zato vôbec odísť do Rakúska. Mne behalo po rohzume len jedno, včera vraj do jedenástej nádherne a potom behom chvíle zatiahnuté a koniec. Nakoniec naše dilema vyriešil vývozca na Stol. Nemohol nás vziať, pretože vozil 120 ľudí, ktorí tam súťažili - proste nejaké preteky. Ideme cez Mangrt a o pol jedenástej - po 24 hodinách sme zase v Greifenburgu na štarte. Taxikári sa o nás doslova naťahovali. Skôr mi to pripomínalo Turecko ako EU. Vývoz 3,5Euro žltým transportérom do výšky 1100 metrov nad pristávačku, to je skoro ako v Bulharsku. Druhá firmička brala za 5 euro, čo je tiež skvelá cena.

Na štarte nás skásla 4,5euro Slovenská holka, plne aklimatizovaná, večne nadurdená.
Štartovačka výborná, len zachytávanie chcelo trošku šťastia. Ničmenej chalani pekne polietali a zahojili si depresiu zo včerajška. Dostupy do 3000mnm a prelety cez 60km. Boli by lepšie, keby o pol štvrtej všetko neukončila búrka.

Zozbieral som preletárov a šli sme sa ubytovať do kempu. No to je Vám kempík na parádu. za 8,5 Euro už komplet s autom aj stanom boli k dispozícii luxusné toalety, sprchy, vaňa a pingpongové stoly, v cene aj vstup na kúpalisko, pre decká šmiklavky, poníky, reštika mala veľmi slušné ceny, nemalo to chybu. Večer som volal s chalanmi z Lijaku, vraj tiež pekne polietali a idú domov, predpoveď nevyzerá dobre.

My sme v noci mali budíček, keď priamo nad hlavami blbla silná búrka. Ráno na horách zatiahnuté ale postupne sa to otvorilo aspoň natoľko aby si každý zletel kopec, na viac to nevydalo. Jo a zabudol som, že sme ráno hrali pingpong. Trocha pohybu nezaškodí.
O tretej sme to definitívne zabalili. Cesta až na menšie zdržanie kvôli nadrozmernému nákladu prebehla fajn a o desiatej večer sme už vyhadzovali v Novom Meste ruksaky. Tak nabudúce už len na mohutnú tlakovú výš:-))

<- Späť na zoznam článkov