Články z výletov Paragliding N.M.

Májové Slovinsko 2. 5. - 4. 5. 2008

Ešte že mám nafukovaciu karymatku, inak by som sa v tej vode na lúke topil. Rosa je sice skvelé znamenie, že na druhý deň bude termika jak lusk ale ako hovorí slovák - "Odťál poťál!".

     

Ráno už je jasné, že počasíčko vychádza podľa papierových predpokladov a tak sa trepeme v Slovinských dodávkach na štartovačku Stolu. Chudáci autá - tá cesta za 10euro je nič, keď musia meniť každú chvíľu tlmiče.

Hore nás čaká dohľadnosť akú som tu ešte nikdy nezažil. Vrcholky hôr zasnežené, no nádhera. Neni načo čakať, veď už o 11hod bola kopa padákov nad štartom - to sme ešte sedeli v autách. Samotné lietanie bola paráda. Kupodivu to nebolo ani moc rosekané, dostupy 3000mnm, nádhera - viď fotečky. Polietali sme čo to šlo a až na jedno zadekovanie nad Kobalou čo posadilo na zem pár nešťastníkov to nemalo chybu. POdľa predpovede mal ďalší deň fúkať vo výške 1500mnm sever asi 3m/s tak som neriskoval stratený deň a šli sme na istotu na Lijak. Teda do kempu. Bandu som vyhodil na štartovačke nech si zletia večerný romantikuš a autom zvyšok do kempu. Kto videl niekedy Maras, tak si vie predstaviť kemp v ten večer. Nie - to nie je presné. Kto videl blato na festivale woodstok tak si vie predstaviť čo tam bolo.Let Ľudí iba o pár menej - proste narezané, že trčali hlavy z plota a krásna zelená trávička neexistovala, autá zapadali do blata a všetci zasratí až po uši sa snažili z neho dostať. Jednoducho - spal som až kdesi ďaleko aby som to nevidel. Za tento luxus sme tam nechali na osobu 6Euro. Alexander to ospravedlňoval, že 2 mesiace tam furt pršalo - čomu verím, veď čumím na Slovinsku meteo situáciu každý deň ale či bolo nutné to takto rozdrbať pochybujem. Nuž v takejto sardinkovoblátivej atmosfére sme prečkali noc a frčali na kopec. Lietanie, moóže byť až nato, že v lufte nátresk, a od Kovku mrak rumburak jak sviňa - o tretej pršalo. Vraj deň predtým tiež. Nebolo nad čím váhať, zohnal som predpoveď, ktorá sľubovala Julske Alpy na úrovni, tak sme zbalili saky, paky, blato a vypadli k tolminu. Poznám tam kempík, čo ešte ofišl nefunguje ale za 2 Eura nás ubytoval hrdý vlastník s úsmevom na tvári. Veď nás prišli 25 ľudí:-))

a teraz tá pohoda pri ohníku, čistá Soča šumela, opekali sa dobroty, kecalo sa do noci, spalo sa pod strechou na drevenej podlahe, voda tiež bola, len nie teplá - toť jediný nedostatok. Okrem nás partička českých bratov, no nádhera.

LetTrošku nervózni sme pokukovali po len veľmi pomaly sa rozpúšťajúcej oblohe ale vývoz bol dohovorený už na 9 30hod, tak sme šli. A dobre sme urobili. I keď to bolo vo vzduchu o poznanie rozbitejšie, lietanie výborné. Myslím, že do jedného sme tipli, že sa obloha dekne a tak sa lietalo až príliš opatrne ale ono to furt fungovalo a k útlmu vôbec nedošlo. došlo k pár prehánkam vo výške - trochu sme zmokli ale nič hrozné. Myslím, že byť trošku tvrdší by kľudne dovolilo urobiť 100vku návrat v ten deň.

Dolietané - pica zjedená, fičíme domov, počasie vyšlo. Keby som nemusel v pondelok čistiť od blata trekovky, nemalo by to chybu.


Peťo urobil pekné videjko z výletu, mrknite sa:

<- Späť na zoznam článkov