Články z výletov Paragliding N.M.

Stol a Schmittenhohe 14. 7. - 17. 7. 2007

Po čase sme zase pod Stolom. O druhej v noci sme dorazili ku kempu Koreň pri Kobaride ale okrem nás tu nikto nefungoval.

         

Zobrali sme sakypaky a prenocovali priamo v kempe. Ráno, kým sa domáci spamätali sme využili full servis trojhviezdičkového tábora, objednali dopravu a pred desiatou už vyrazili na kopec. Kemp koštuje 9,5Eura na noc, čo je na spanie na zemi predsa len dosť.

Cesta na Stol trvá asi hodinu. Dá sa to vyjsť až hore autom ale cesta je v druhej polovici mizerná a nestojí to zato. vývoz za 10 euro a štartovné 2 Eura. Nádhernú modrú oblohu nám na štarte zakryl mrak, ktorý tam zostal zvyšok dňa. Ťahal sa až do Gemony a lízal hrebeň, takže sme si moc vyskakovať nemohli. Ničmenej viacej sa lietalo a keď si človek odmyslel tú mizernú preskokovú výšku tak v pohode. Po niekoľkých hodinách sme sa stretli všetci na pristávačke a vyrazili do Tolminu na picu a do superlacného dvojeurového kempu - zatial funguje len kváázi (tým myslím, že chemické wc je plné a spíte na stavenisku) ale za tie prachy to šlo. Aj pica šla, aj pivo šlo a tak keď sme to šli zalomiť niečo po desiatej, každý spal ako drevo.

Zátišie Druhý deň to vyzeralo lepšie, hlavne žiadny mrak nad štartom. Opäť sme sa nechali vyviezť hore a kochali sa parádnymi výhľadmi. Každý zvolil inú taktiku. Niekto do toho skočil hneď - viď ja a niekto čakal 2 hodiny. Dostupy až na výnimky opäť do 1400mnm ale aspoň sa dalo lietať až k Pradielis i keď tam už zase boli mraky v nejakých 1350mnm. Chalani čo lietali v gemone museli fest nadávať, mrak mali pár metrov nad hlavou a deku všade okolo.
Prevelice pekne sm si polietali a znova skončili v kempíku. Podľa predpovede má nad Stolom vietor zosiliť a tak je na mieste presun. Konečne dojde aj na Schmittenhohe.

Vstávať o pol piatej neni bohviečo tým viac, keď je človek na dovolenke. Chceli sme byť ale včas na štarte a Šmitka je ďaleko. Preskočili sme cez Mangrt na dialnicu k Vilachu, vyhodili blinker doľava na Salzburg a fičali solídne priamo do Zell am see. Už po deviatej sme nakupovali dobroty v jednom z predsunutých super marketov, potom nabehli k nesprávnej lanovke, potom k tej správnej, no skrátka sme si to tam obzreli a parádnou kabínkou pre 50 ľudí sa vyviezli za 16 Euro + 3Euro štartovne hore. Na každý pád, tento špás stojí zato. Keď si k tomu pripočítate, že kartička na lanovku je aj listok na miestnu MHD a vstupenka na kúpalisko tak to ide.

Po skúsenostiach s nízkymi dostupmi na Stole a bezoblačnej miestnej termike sme mali trošku obavy, či to vôbec pojde nad kopec ale miestny borec nás vyviedol z omylu, keď hneď po štarte to vytočil dobrých 1000m nad štart a to je štartovačka v 1850mnm. Olalá hneď sme do toho naskákali. Lietanie po hrebeni je tu naozaj zo začiatku zvláštne. Pozrieš sa na vario a kocháš sa výškou 2900mnm ale nepreletiš ani pár kilometrov a už si na úrovni hrebeňa, ktorý je plus mínus 2300mnm. Takže na prelet nejakých 40 km potrebujes riadnych 5 - 6 stupákov, pričom posledných 15 km už len letíš na doklz po doline. Jo ale pohľad na Kaprun hneď oproti a na tie hory okolo, no tak to je iná paráda. Cez dolinu vedie cesta osypaná dedinkami a autobus chodí každú hodinu, takže zvoz je zaistený ako sa patrí. Keď sme sa nakoniec po piatej všetci stretli na pristávačke, bolo ukrutné teplo a chcelo to zmočiť telo. Cestou autobusom som si všimol parádne jazierko s nafúknutou skalou, po ktorej lozili decká a blbli ako sa patrí. Okolo trávička, košaté stromy, no luxus. Tak sme naskákali do auta a vyrazili k vode. Ponevadž už bolo po šiestej večer, nikto nechcel eurá a tak sme do večera vegetovali tu. Večer sme zakončili prechádzkou po Zell am see. Trošku moc zahalených žien z Arabského sveta ale nikto neexplodoval, takže pohoda. Je moc pekné to Zell am See. Spanie sme si zariadili bezplatné, takže zas nám zostalo na nejaké to pivko. Najme Edo sa velice vytešoval.

A to už je utorok. Hodili sme lietanie, pohodička, klídeček, Edo s Lubom si vytočili cez 3000mnm, nemalo to chybu. Pred šiestou sme už zozbieraní sedeli v aute a prášili na Salzburg a dál na Vídeň houm. Trošku to bola náročná rozvážačka domov ale o druhej nad ránom už jazdil len Gošo. Zaplac pánboh mu tá jeho kysňa naskočila.

<- Späť na zoznam článkov