Články z výletov Paragliding N.M.

Výlet po Talianskych horách 27. 7. - 5. 8. 2007

Je radosť výletovať, keď máte navigátor s novými mapami, aspoň uvidíte čo ste ešte nevideli a parádne si zašoférujete.

                                         

Šli sme trošku dlhšou skratkou cez hory do Pieve di Alpago, navigátor tvrdošijne odmietal inú možnosť, asi si to chcel tiež užiť a čo už človek narobí, veď sa nebudeme hádať na dovolenke. Dorazili sme pred štvrtou ráno do kempu, ruky mi furt točili do strany ale únava zvíťazila a po pár minutách už chrápalo 25 padáčkárov ako sa patrí.

Ráno počasíčko dávalo tušiť, žeby to mohlo byť gut a tak sme už o jedenástej sedeli na kopci. Postupne to všetko poodlietalo, u niektorých ten let bol hodne dynamický s náznakmi chuti zomrieť práve v takýto nádherný deň. Nakoniec iba jedna ľahká kríkovačka a jedno pristátie do arény s oslíkmi. Preletári pobrúsili hrebene, preskočili na stranu Belluna a niektorí sa aj vrátili späť. Trošičku protivietor a trošičku deka neskôr poobede ukončila snaženie a tak po štvrtej poobede už sedeli všetci na zadku a pili pivo v kempe. No teda kemp sa tentoraz vyznamenal. Nielen tým, že je až trapne lacný - 3Euro na noc ale tou pohodičkou. Taliani si večer robili ňamiňami párty a vôbec im nevadilo spraviť 20 porcií špagiet s mušľami naviac a zadarmo - z čírej lásky k bližnemu. No to bolo dobrééé. Večer prechádzala jedna búrka za druhou a poriadne napadalo vody. Vrodený optimizmus ale veril, že to bude zajtra pohoda. Ešte poriadne unavení z cesty sme zaľahli skôr a dospali včerajšok.

Rozlepil som o siedmej oči a na oblohe deka. Tak som ich zas zavrel a rozlepil po ôsmej. Žiadna zmena a tak sme sa napapali, zbalili, zaplatili a vypadli smer Cornizzolo. Je to z Belluna nejakych 340km a dorazili sme tam pred treťou hodinou - dedinka Suello. Práve bol vývoz, takže na dlhé reči nebol čas a už sme fičali hore. Vlastným autom sa hore nedostanete, majú tam brány na zámok. Vývozy sa robia o 13, 15 a 18 hod.Jeden vývoz koštuje 6Euríčiek.
Štartovačka v pohode, len ten vietor nejak moc zboku. Ani nás to moc netešilo a tak sme väčšinou po chvíli sadli. Len Vladka to nadchlo a premával sa v 2500mnm jak ďábel až do večera. mimochodom, po štarte preskočte na zadný kotol za štartom - proste vľavo. Tam je nonstop stupák, tzv dávačka. Príjemná reštaurácia hneď na pristávačke sa nám stala druhým domovom, kým sme nenašli nocľaháreň. Jedna časť partie odišla za 8Euro do kempu, druhá zostala na pristávačke a jedna dobrá duša nám ukázala perfektný flek - nefunkčný kemp, kde sme vegetili celý Cornizzolský pobyt grátis. V okolí Cornizzola je jedno jazero krajšie ako druhé a tak sme sa skočili do lake Lecco vykúpať - komáre to vedia tiež a tak sa tu kúpu a množia ako divé. Žiadny Off nezaberá, proste Vám pustia žilou.

Trošku chudokrvní sme ráno zírali na stromčeky ako sa ohýbajú do pravého uhla. Vetríček povieval v nárazoch do 20m/s ale slniečko svietilo a to bol dôvod na výlet. Preňúrali sme pobrežie jazera Como, nenašli poriadny flek na kúpanie a vrátili sa k Leču (Lecco). Tu sme prevegetili pods stromom deň. Kempistická časť partie si vymyslela inú zábavu. Zamkli si auto tak šikovne, že kľúče zostali v ňom a celý deň hrali hru Logic alias jak sa do prdele dostaneme dovnútra aby sme nerozbili ani jedno sklo. Nakoniec vytlačili malé zadné skielko - fakt malé - a Jirko - hrdý majiteľ auta tam pre nás nepochopiteľným spôsobom dokázal vliezť. Ťažké rozprávať, to sa musí zažiť. stihli to akurát do večera, keď sme sa vracali z picérie miestneho Talianskeho Egypťana. Tam nám urobili celkom dobrú picu ale tvárili sa, že ich obťažujeme, naúčtovali nám 2 Eura za obrúsok a ešte sa divili, že nebol tringel. Vietor vo svojej sile vrcholil. Miestni mali pozdviženie, keď sa na žeriave rozhúpala obrovská debna a v jeden moment sa otvorila tak, že sme videli vrtačky naukladané vnútri. Hompáľala sa nad rodinnými domčekami a hrozila, že pokropí strechy. Našťastie to dobre dopadlo a vietor zrazu ustal. V tu chvíľu sme si vydýchli a získali nádej, že zajtra sa zase bude lietať. V tu chvíľu začali lietať komáre a zase nás doštípali jak sviňa. vôbec nechápem ako sa mohli udržať, že ich ten vietor neodfúkol na Korziku.

Sedíme v aute ale šofér stále špekuluje, že hore fúke SZ a bla bla bla bla a už sme zas von z auta a môžme sa isť kúpať. Že to bude až zajtra. No tak kúpačka, pivečko, klobásky, debatky preplážovali sme ďalší deň - tentoraz na inej pláži - pri Lecco, volalo sa to Onno. V platenom kempe už nikto nezostal, všetci sa k nám presťahovali a kupodivu aj komáre dali pokoj.

Konečne na kopec. Aj keď sú ešte obláčiky, rozpúšťa sa to a vyzerá počko na parádne polietanie. A aj je. Každý sa vytočil koľko chcel. Viditeľnosť bola nádherná, no nemalo to chybu. Do šiestej sme sa zbierali na pristávačke, balili, potom hneď vyrazili do Ospendaletti.



Hodinu pred nami tam šli 2 autá - priekum a keď sme sa došúrali až tam, poslali nám GPS pozíciu pristávačky. Keďže za kemp v neďalekom San Remo chceli 17,-Euro na osobu, čož znamenalo, že to teda ale absolutne neee. Rozložili sme sa rovno na pristávačke. Šumelo nám more, pofukovala bríza, spalo sa ako vo vatičke. ráno sme si prezreli pristávačku a zhodnotili situáciu tak, že sa to dá ale nie sme blázni aby sme to všetci museli odskúšať. Pristávalo sa tu na kruh, okolo stromy, asi 50 metrov pláže so zrázmi po stranách, palmy, domy, elektrina. Šliu sme hľadať štartovačku. Podľa knižky z roku 1997 tu mali byť 4 a aj boli. Vybrali sme si tú vyššiu a s navigátorom sme tam boli coby dup. Šlape sa asi 15 minút na štart a štartovačka je veľmi sympatická. Len to na nej semtam dulo zprava. Výhľad zo štartu je priamo na Monaco, na druhú stranu zase San Rémo - pjekné. Prvý do toho skočil Zdenko a vytočil 600 nad štart. tatko sa nechcel nechať zahanbiť a tiež potočil. Vydali sa k hrebeňu oproti a odtiaľ to Zdenko pustil na pristátie. Fotrík sadol neznámo kde ale muselo to byť blízko autobusovej zastávky, ponevadž bol na pristávačke skôr než my s autom. Vietor ale zosiloval každým momentom a ďalši odvážlivci už mali problém sa presadiť. Vrchol kultúrneho programu predviedol Jirko, ktorý núdzovo sadol na Futbalové ihrisko uprostred mesta. Celé ihrisko bolo obohnané štvormetrovým plotom a zamknuté. Ako to ten človek robí neviem ale on to s tým batohom na chrbte fakt preliezol. Všetci čo sadali na oficiálnej pristávačke sadli perfektne.
Zvyšok poobedia sme prekúpali a preopalovali pri mori a vybraná trojka mastila o dušu mariáš. A tu začala pravá zábava. Nemenovaný výletník tak podľahol kúzlu hry, že nedopatrením vylogal domácu slivovičku a rozhodol sa kúpať. A kúpal sa od šiestej večer do druhej v noci. S prestávkami samozrejme - to sa nám ho podarilo vytiahnuť z vody ale po chvilke nám zdrhol, zoskočil z päťmetrového zrázu a zmizol vo vode (ráno sme ho prezreli a mal len 2 modriny na rukách). Býť s nami nejaký doktor, tak by nám aj vedel povedať čo to mal za stav. Behal ako ratlík, všetkých budil a so slovami "Báden báden", "more je živel" a "fantastikoš" dokola a dokola skákal z toho zrázu na pláž a rochnil sa tam ako tuleň. Báli sme sa, chechtali až nám bránice praskali, boli zúfalí - dokonca padol návrh pritopiť aby ho púrešla chuť ale nakoniec nám to bolo jedno a všetci sme zaspali.



Opäť ráno. Mal som naplánovanú cestu až do Bassána a aby sme stihli polietať, bolo treba skoro vstávať. Vzhľadom k všeobecnej únave sme sa pobalili až o šiestej. Prekvapenie ale čakalo hneď pri autách. Jirkove malo vymlátené zadné sklo a chýbal jeden padák s výbavou a iné drobnosti. Hneď sme sa rozpřchli hľadať do okolia a mali sme šťastie. Zlodej nebol paraglajder a iba prehrabal ruksak, padak s postrojom nechal tak. Chýbalo GPS - do prdele. Jirko sa rozhodol skočiť do Janova namontovať nové sklo, my sme frčali na Bassáno.

Ani neviem ako to ubehlo a už sme boli pred Bassanskym supermarketom. Nakúpili sme papinu a vyrazili do kempu. Jajžebože, to bolo blúdenia. Bassáno je strašne rozľahlé a i keď sme vedeli že kemp je hentam pod kopcom, kým sme sa tam dostali bola to riadna fuška. Dedinka Semonzo ani nie je v navigatore. Bassáno je jeden asi z najznámejších terénov na lietanie. Kemp pohkračoval v štýle Talianskej pohostinnosti. Bol zadarmo a pritom aj voda so sprchami bola k dispozícii. Reku čo je ten chlápek taký dobrák - z čoho žije, keď mu nestojí vybrať 100Euro od padáčkárov. A do kelu načo mu je v takjom zapadákove také obrovské parkovisko. aniž by sme sa nejako špeciálne zdržovali, šli sme rovno na štart. Bolo po búrke, vietor veškerý žiadny, bude aspoň zlet. Ceste hore je široká, 100%asfaltka - taký vývoz som ešte nemal. Štartovačka je medzi 16. a 17. tornante hneď pod cestou. A že sa tu pekne poletuje ukázali všetci čo do toho skočili. Jemná podvečerná termička a hodinka vo vzduchu potešila káždého. Keď som zviezol auto do kempu, parkovisko už nebolo opustené ale plné áut. Zo širokého ďalekého okolia sa sem zišli hodovníci na skvelú picu. Tak to teda bol rachot. Len tak odhadom tam hodovalo súčasne vonku aj vnutri vyše 300 ľudí a to jedni odchádzali a druhí prichádzali. Je jasné, že tento podnik z kempu nežije. O toviac mi je sympatický chlapík, čo v pohode nechá prespávať zadarmo padáčkárov a ešte im postaví sprchy a hajzliky.

Je už zase sobota. Krásne počasie, tešíme sa na kopec. Zháňam predpoveď na nedeľu ale internet je problém. Nakoniec ho nájdeme v historickom centre Bassana pri kostole Tempio Ossario. Miestny arab tam zarába na internetových telefonických hovoroch do Afriky. Okrem nás tam nikto nebol Europan. Ničmenej net šlapal parádne. Na štarte bol šum. Nikomu sa moc nechcelo do vzduchu - funelo zo západu po kose (zboku) a to celkom svižne asi 5m/s. Termika ale fachčila a tak lietanie sa odohrávalo štýlom vytočiť a pritom zacúvť pár kilometrov, vrátiť sa v rovnakej výške ako sme začali a zase znova. Nebolo to zlé. Výhľa na nádherné hory, výhľad na negativakro v podaní Vladka a vedľa pristávačky dozrievalo červené hrozno. S Tibíkom sme si stopli sympaticku talianku, čo ani slovo nevedela po anglicky ale zato perfektne po francúzsky, čo sme zase my boli namydlení. Hore má barák. To jediné sme sa dozvedeli - pánboh jej oplať ten vývoz. Všetci polietali, deň bol odfajknutý, čakal záverečný polet v Bellune.

V kempe sme však z čiste zištných dôvodov prespali - a samozrejme sme šli na picu k mecenášovi. Vrele doporučujem, stojí to zato.

Z Bassána je to slabé 2 hoďky do Belluna. Šli sme rovno na štart. Zabezpečil som zvoz a o poljednej sme už všetci čakali kedy sa tá deka oblakov odtlačí od hrebeňa. Ničmenej termika fungovala a kto chcel točiť točil. Len preskoky nejak neprichádzali do úvahy, bolo to nízko. Lietalo sa asi do štvrtej poobede a potom už len balenie a cesta domov. Čakalo nás posledných 800km z 3200 kilometrovej cesty. Po dialnici to odsýpalo parádne a tak o pol druhej sme boli v Blave a niečo po tretej v Novom Meste.
Taliansko je skvelé. Hory nádherné, ľudia milí, ochotní, len keby Tí houmlesáci tak nekradli.

<- Späť na zoznam článkov